Kudl@nk@
domovská stránka

Kudl@nk@
do oblíbených

Mila Daniela, stalo sa nieco, co som nepredpokladala ani v najhorsom sne. Vies ako cas postupoval, tak som bola stale nervoznejsia, vela som si slubovala od toho, ako zareaguje moj priatel, ale jeho odpoved bola stale ani ano, ani nie, este si to treba premysliet, este mame cas a nakoniec, ze sa mam rozhodnut ja on ze bude respektovat akekolvek moje rozhodnutie. Priznavam sa bola som stale viac ako na ihlach, naviac primar v nemocnici ma po komplexnom vysetreni upozornil, ze to bude rizikove tehotenstvo a ze tie myomy- mozu, ale nemusia vo vyssom stadiu robit problemy a mozu vyvolat aj predcasny porod. Ale ze urcite budem pod stalou kontrolou a on urobi vsetko co treba ak sa rozhodnem pre. Je vsak jeho povinnost upozornit ma aj na mozne rizika. Takze v hlave som mala ako v uli.  V piatok sme sa mali s priatelom rano střetnut.. Ja som dopoludnia mala ist klekarovi a povedat ako som sa rozhodla. Po ceste mi zavolala „ona“ a  ci jej nechcem povedat vsetko tak som jej povedala, ze je to jednoduche a krute  pre obe – ze cakam dieta; naco sa spytala ci to myslim vazne, a ci si
nevymyslam, tak som jej povedala, ze toto su prilis vazne veci nato aby sa s nimi zartovalo. A tak vysvitlo, ze ja som otehotnela ked ona bola v porodnici. Vtedy, ked ma poziadal o ruku ona bola znovu tehotna, ked sme boli na uzasnej; dovolenke, ona porodila.      <?xml:namespace prefix = o />

Po tom rozhovore som sla k lekarovi a povedala som ze nie, citila som sa pritom hrozne, bolo mi nanic, hanbila som sa a este stale sa stym neviem vyrovnat. O.n sa samozrejme vobec neozval… doma som sa musela tvarit akoze o nic nejde, v hlave som mala ako vymetene Dufala som, ze ked uz dieta je , ze to bude  pre neho vazba na cely zivot, myslela som si ze to nas este viac da dohromady.........myslim ze som sa mylila, ak ho s tou druhou nedali dohromady dve deti, rano som dosla do nemocnice, vonku bolo skaredo, prsalo, mala som pocit, akoby presne cele moje vnutro bolo, na oblohe, zamracene, sede, smutné.........v nemocnici ma prijali, ked som v prijimacej kancelarii podavala tlacivo so ziadostou kde bolo vsetko napisane, citila som sa ako spraskany pes......... prisla som na izbu ,bola som tam sama, sedela na posteli a cumela do blba. Za dverami zacinal bezny ruch a ja som nevedela co so sebou; sediet?, lezat?, ostat? odist? v tej chvili to bolo asi najhorsie..... potom dosla sestra ci som sa bola vycurat – ja ze nie, tak som sla, ked som sa vratila, na chodbe uz stali dve sestry a jeden lekar, ze rychlo, lebo pan primar uz caka na sale a pacientka nikde......ani neviem ako som zo seba vsetko stiahla, sestra mi podala andelsku kosilku…

a uz som sla… tam som si lahla jedna sestra mi navliekala nieco na nohu , anesteziologicka mi dala podpisat nejaky papier o narkoze, dalsia mi do ruky pichla injekciu a zaroven mi privazovali druhu ruku, sestra chcela aby som jej povedala, ked sa mi bude chciet spat – este si pamatam, ze som jej povedala, ze myslim ze uz to  ...........a viac nic , vobec nic, len prazdno... O desiatej som sa prebrala na izbe......... necitila som nic, ziadnu bolest , ani zial, len nejake prazdno a pocit ze zo mna spadlo nieco velmi tazke........bola som ako omamena, ale dalo sa....... az kym nezavolal...........

stale ma utesoval, ze bude vsetko dobre a v poriadku a stale vysvetloval, ze v podstate tym ze vsetko viem som mu velmi pomohla, ze si ani neviem představit, ako ho to cely ten cas tazilo a trapilo, a teraz je rad ze je konecne vsetko von......a este povedal ze si mam uvedomit, ze to bolo najjednoduchsie
Danielka, uz nicomu nerozumiem.......asi sa stale podvedome naozaj bojim, ze raz mi
povie-mozno o 2, mozno o5 rokov , tak vies, bolo to pekne a je nam spolu fajn, ale tam su moje deti a tie ma potrebuju...........a co ja potom?  s manzelkou ma zavazok, s tou druhou tiez............medzi nami vlastne okrem toho  ze ked sme spolu Rozumieme si a je nam dobre nie je nic.............a to sa mi zda neistym putom............povedala som mu ze ja potrebujem cas , ze aj napriek tomu, ze som ho mala velmi rada, je on tym, kto mi sposobil najvacsiu bolest..... ale som rada, ze je to za mnou.................co vsak este pride?

PS aj napriek vsetkemu, naozaj vsetkemu, ak mi rozumies – sa na nho tam vnutri nedokazem hnevat, boli to – nerozumiem tomu, ale je to tak…

Zuzka

linkuj.cz vybrali.sme.sk