Kudl@nk@
domovská stránka

Kudl@nk@
do oblíbených

      Inač táto otázka i odpoved je viac-menej len každodenným rituálom pri prichode zo školy, ale pri tejto odpovedi okamžite zablikala „červená“.... počkaj počkaj – hovorím jej – to ako si myslela „zhulil“ sa? pýtala som sa a v tej chvíli som skutočne nechápala ..... ale mami.... no predsa zhulil – to je, že si dal marišku – odpovedala mi s očami obratenými dohora. Pretože sme sa o takýchto veciach ešte nikdy nebavili a skutočne sa mi zrýchlil tep, snažila som sa čo najkludnejšie pokračovat v debate – a to len tak?, to bola náhoda, alebo nejaká stávka? pýtala som sa naivne .... ach mami pokračovala moja dcéra (našťastie je to od malička taká štebotka – jednoducho sa potrebuje zo všetkého vyrozpravať – či už sa niečo stalo v škole, mimo školy, na diskotéke, na lyžiaráku apod. a toto nestratila  ani v puberte – síce trochu zmenila slovník :o) – ale ešte sa to dá a ja mám vcelku prehľad, ktorá kamoška sa s kým rozišla, komu sa páči Tomáš č.1, ktorá druháčka nosí nemožné červené tanga a akú sms jej poslal Tomáš č.2 a pod. Dokonca mi tieto sms-ky dovolí aj prečítať – na rozdiel od jej staršieho brata – maturanta na tej istej škole, s ktorým sa nedá rozpravať o ničom – a ak by ho sestra občas „nebonzla“, tak neviem o ňom skutočne nič – jednoducho ani v dobrom ani v zlom.

  Ale poďme spať k „zhulenemu Petrovi“. Tak mi moja dcera začala vysvetlovat – vieš mami, to je predsa už úplne normálne – veď to určite už skusil skoro každý.... na moju namietku, že je to droga , mi povedala, že teda všetci o tom tvrdia, že celkom nie, lebo to pomáha proti skleróze, škodí to menej ako cigarety a dokonca to používajú lekári (!?), tak takéto argumenty mi vyrazili dych. A čo bolo s Petrom? no najprv sa cez prestavku v kuse smial  a bola by to celkom sranda, keď chcel preskočiť lavicu – len pritom zabudol dvihnúť nohy a vytrepal sa tam aky bol celý a dlhý... no ale na hodine bol najprv bledy, potom bol až zeleny – až si to všimla profka – keď s ním rozprávala, zistila že niečo nie je v poriadku, tak mu povedala, že by mal vediet že „niektore veci“ do školy nepatria a po hodine, že s ním chce rozprávať... on šiel a potom ho triedna odviezla domov.... hm – viete stále som si myslela , že toto sa týka len okrajových a problemových skupín mládeže, no moja dcera ma velmi rýchle vyviedla z omylu – vraj je to bežné pre väčšinu – niektorí hulia zo zvedavosti občas, niektorí si to davajú pravidelne do nálady a niektorí to aspon skúsili a vôbec pritom nejde o to, kto je ako vychovany, alebo kto je z akej rodiny – dokonca mi povedala – vieš mami – Simona (to je jej kámoška od škôlky) chodí so Samom a on fajčil aj hulil, tak mu povedala, že jej sa nepači keď fajčí a keď s ňou chce chodiť, tak aby prestal, ale to, že občas  huli jej nevadí ...

Na moju otázku, či jej niečo také nenúkali mi odpovedala – ty predsa vieš, že ja nechcem – a uškrnula sa, aj ked všetci okolo to že nefajčím a nevypila som ešte kvapku alkoholu považujú skoro za chorobu ...  (ano viem – totižto, ked jej brat mal 16  a prvykrát skúšal alkohol  - opil sa vonku s partiou na Silvestra – asi v priebehu hodiny – tak, že ho len doniesli kamaráti a podali nám ho cez dvere, lebo nevladal stáť na nohách – ja som chytila hysterák – nevedela som či volať záchytku, alebo záchranku, manžel ukludňoval mňa a ona mu držala pri posteli do rána vedro keď zvracal a utierala mu čelo ... no a odvtedy odmieta aj rumovu pralinku ).

     Ale ešte som sa spýtala, no a to odkiaľ vlastne majú? A moje dieťa na mňa pozrelo smutným pohľadom – asi tak -  ako sa so súcitom pozrieme na duševne zaostávajúceho – no predsa od kamošov, veď každy vie, že kde sa to dá zohnať a kto to má a koniec-koncov  (a to ma už dorovnala) mnohi si to pestujú sami doma.

      V sobotu som bola v saune a náhodou som stretla bývalú spolužiačku, zhodou okolností učí na strednej škole – tak som jej hneď povedala o tom, čo mi hovorila dcéra a ona mi to len potvrdila ... spomenula som jej, že za našich čias na gymnáziu akékoľvek pristihnutie pri alkohole aj mimo školy znamenalo zníženú známku zo správania  a opakovane aj vyhodenie zo školy... A teraz nič? A ona na to, nuž vieš, ono je to dosť zložité – mali sme prípad keď bol žiak evidentne „mimo“ ale dokázať sa to dá len krvnou skúškou a na to nemáme nárok, to môžu len rodičia a aj to len u neplnoletého žiaka! Zavolali sme rodičov a keď sme im to navrhli, tak ešte zaútočili, že čo si to dovoľujeme, že to je osočovanie a oni nás môžu dať na súd, že sa máme starať o seba a o to aby sme tie deti niečo naučili a nevymýšľať si.

     No a na pobavenie dodala, keď kolegyňa upozornila matku jednej študentky, že chodí do školy takmer polonahá – výstrih po pás a sukňa velkosti opasku – tak sa na ňu osopila, že veď je mladá a má čo ukázať a či jej závidí,  a ak sa jej to nepáči, nech sa na ňu nepozerá ...

Necítim sa ešte tak stará, ale tomuto prestávam rozumieť, čo vy na to?

Bella, Bratislava

linkuj.cz vybrali.sme.sk