Posledny konflikt bol nedavno  vecer,  lebo som jej az vecer o deviatej zavolala a zapriala k MDZ. Skratka je sama, nikdy potom uz nemala ziadneho partnera, venovala sa len praci a mne. Inac vzdy bola dost spolocensky typ, ale je to osobnost diktatora – vzdy muselo byt vo vsetkom po jej. Dnes chapem, ze keby taka ako je nebola, nedosiahla by to co ma, ale mne to neskutocne komplikuje zivot, jednoducho vyzaduje si ,aby som jej bola k dispozici ked treba, najlepsie hned, ona vie najlepsie co a ako mam robit, ked nie je podla nej, hned sa urazi a zacne vycitat, ako mne obetovala svoj zivot a ja som nevdacna a pod. Poviete mi, aby sa venovala kamaratkam – kvoli svojej povahe uz nema ani tie, lebo ku kazdej ked prisla, hned jej – v dobrom-radila, co ma kde zmenit v byte, ak mala muza alebo deti a nahodou si postazovala-moja mama hned vedela davat rady, ako si treba urobit poriadok atd.

     Viem, ze niekoho potrebuje, aby si prestala vyzadovat moju pritomnost a pozornost, ale komu sa dnes paci ak ho niekto stale komanduje?, aj ked to moja mama nemysli zle, ale robi to tak, a v ziadnom pripade nechce vidiet, ze robi chyby aj ona, to len vsetci okolo su divni ..

     Ma tri sestry – byvaju v inych mestach – obcas ide k nim, ale vydrzi maximalne tri-styri dni a potom sa vrati a vysvetluje mi, aka je ktora, co by ona na ich mieste uz davno robila a nerobila a tak dookola. Mna to uz nebavi, minule som jej povedala, ze nech si uvedomi, ze ja mam svoj zivot, tak ako ona svoj a ja nie som a nemozem byt jej kamaratka, ale som len jej dcera... aj tak to ide stale dookola, ked sa urazi dva dni sa neozve... automaticky caka, ze teda sa ozvem ja oko prva, lebo ja som dcera a patri sa to ... ja to aj urobim, ale vzdy to skonci pri tom istom ...uvedomujem si, ze je to moja mama a nema nikoho, ale ja uz nevladzem, lebo ono to ide do takych absurdnosti, ze je schopna mi vykricat, ze uz sa neviem ani obliect, ze chodim jak vandrak/niekedy som totiz robila na“vysokom urade“ a nosila kostymy, teraz ked beham autom a vybavujem tak bezne mavam rifle/, ze si neviem najst poriadnu robotu – lebo chcem podnikat – otvorit si predajnu s odevami – a to som ta na to vystudovala, aby si bola predavacka? Mala by som zacat s tym alebo tamtym, lebo to urcite pojde dobre a ona mi bude chodit pomahat ... ak ju zoberiem k nam domov – aby sa nenudila tak jej poviem, ze moze navarit – a to je cele – podaj mi... odnes mi ... ochutnaj, a daj si a teraz ... ked jej poviem, ze si chcem nieco urobit aj ja napr.na pocitaci, tak bavit sa mozem aj potom a s nou nemam cas ani rozpravat ...

     Chcela som jej nosit knihy – nemoze citat, lebo jej slzia oci, hackovat a strikovat tiez nie ... inac je to velmi poriadkumilovna zena, rada vari, perie, upratuje ...ale ja uz naozaj neviem, co s nou a kamaratky ma upozornili, ze vekom to bude len horsie ... poradte co s tym, nevsimat si ju, neozvat sa , alebo ako?

     Snaha z mojej strany riesit to -  bola a je, len je to o tom, ze ona je skratka nepristupna argumentom ... dokonca mozno ked jej uz obcas aj tvrdsie poviem ako to je a co robi zle – mam pocit, ze si aj uvedomi,ze mam pravdu, ale nedokaze to pripustit a o to tvrdie argumentuje proti – lei asi mi rozumies, nechcem ju odstrihnut – chcem pomoct sebe aj jej ... len niekedy mam pocit, ze ani sama nevie co chce – navrhla som jej klub dochodcov ... no ale co vraj tam ona bude s takymi robit ... je to tazke -j ej cely zivot bol postaveny na tom, ze vsetko co dosiahla, si musela tvrdo vybojovat a vydupat – a len sama ... a naucila sa zit len s tym ...

Marienka

linkuj.cz vybrali.sme.sk