Kudl@nk@
domovská stránka

Kudl@nk@
do oblíbených

 V druhom rocniku sme si zacali na seba ako – tak zvykat, v tretom sme boli kamarati, a v stvrtom sme v sebe nasli spriaznene duse. Viedli sme spolu nekonecne rozhovory o vsetkom a o nicom, on sa zamiloval do nasej spoluziacky (zblbla ho nadmernou pozornostou a potom zas nevsimavostou), ja klasicky-platonicky – do sportovca z najvyssieho rocnika J. V piatom rocniku  uz chcel byt viac ako moj kamarat, ale ja som sa nedokazala rozhodnut. Dnes som presvedcena, ze uz vtedy som ho lubila, ale mala som strach ukazat to svetu. Vzdy, ked sme sa stretli "uvolneni alkoholom", sme sa bozkavali po uliciach a so sirokym usmevom sme sa vodili za ruky. Ale rano "PO" som mu zas povedala "neviem". Tak to islo takmer rok, a ked sa mi zdalo, ze sa zacina vzdavat, uvedomila som si, ze nemozem byt bez neho. To bolo uz v poslednom rocniku, a vtedy zas on odmietol mna. Hned po maturite vsak prisiel za mnou so slovami "mali by sme konecne prestat trapit jeden druheho" a prvy den letnych prazdnin sme zacali spolu chodit. Od zaciatku to bolo velmi silne, "lubim ta" mi hovoril (akoby ani nebol chlap – snad100 krat denne. Vsetko naokolo pre nas prestalo existovat, nedostali sme sa ani na VS. Kamaratky so mnou prestali komunikovat, zanedbavala som ich, ale ja som mala pocit,ze mi nepraju moju superlasku (mala som 17 a bola som blba!) a boli mi ukradnute. On sa stal mojim vsetkym. Po roku sme sa uz na VS obaja dostali (on do BA, ja na LF do Brna). Cez tyzden v BA sa po veceroch zacal znovu stretavat so svojimi kamaratmi, ja som mala vela ucenia a zila som len pre nase spolocne vikendy. Moje prve skuskove som stravila u neho doma – ja som sa ucila, a on sa na mna pozeral. Viem, ze sa musel nudit, ale aj on to tak chcel! Bola som v strese zo skoly, on mal po skuskach skor ako som ja vobec zacala, stretaval sa s kamaratmi a ja... Zacala som ho (vo svojom vnutri) obvinovat zo vsetkeho. Jedneho dna mi povedal, ze uz si nie je isty svojimi citmi ku mne, dali sme si tyzden na rozmyslenie, a potom sa so mnou rozisiel. Podrzali ma kamaratky – tie, ktorym som sa uz pol roka neozyvala. Mala so tolko planov, ako sa osamostatnim, no ked som ho stretla po dvoch tyzdnoch, vleteli sme si do narucia, a aj ked sme si toho tolko naslubovali – NIC SA NEZMENILO. Cez dalsie skuskove sme sa znovu zacali hadat, a zas sme si dali tyyden na rozmyslenie. Ale nerozisli sme sa. V lete sme isli spolu na dovolenku, bolo to nadherne. To uz som sa trochu poucila a prestala som obmedzovat jeho stretnutia s kamaratmi (ja som sa s nimi NIKDY nestretavala, lebo som sa bala, ako ma zhodnotia. Chapete tu moju blbost? On ma stale presviedcal, aka som uzasna, a mne zalezalo na mienke jeho kamaratov viac, ako na jeho?!?! Ja som sa so svojimi kamaratkami uz vobec nestretavala, vyhovarala som sa na skolu, ale v skutocnosti mi uz chybali, len som sa nemala chut im ospravedlnovat. Ale nas vztah bol aj tak krasny, sam mi povedal (pred mesiacom), ze je mu so mnou tak, ako nikdy predtym. Pisal mi smsky, akoby sme len teraz zacali spolu chodit. Ja som ale nebola stastna, myslela som, ze za to moze on, ale az teraz vidim, ze vsetko co mi chybalo, bol pohodovy pokec s kamaratkami pri kave, postazovanie sa na "tych svojich". Nedavno mi znovu povedal, ze si nie je isty svojimi citmi, ze ma nechce klamat, ze ma nejasno sam v sebe.  A tak som povedala "KONIEC". On povedal, ze sa nechce rozchadzat, ved to medzi nami nie je uzavrete, ale ja som vedela, ze to musi byt tak. Zacala som sa stretavat s kamaratkami, chodim na aerobik, som znovu ta stastna sebavedoma baba, obklopena kamaratkami, do ktorej sa zamiloval. To vsetko sa zmenilo za 10 dni, co nie sme spolu. Strasne mi chyba. Nevolame si, nepiseme si, ale viem, ze mu tiez chybam. Vcera mi volal, ze mi donesie moje kazety, ktore som u neho mala. Povedal, ze sa mi ozve, lebo "neveri,ze by som ho skoro po troch rokoch mohla len tak vymazat zo zivota." Co mozem urobit, aby som nic nepokazila? Nechcem, aby sme sa stali len kamaratmi. To by som ani nedokazala. Ked sme sa rozchadzali, pytala som sa ho, ci si vie predstavit, ze budeme kazdy s niekym inym, a povedal mi, ze nie. Viem, ze by sa zblaznil, keby ma videl s inym, a mna by to rovno zabilo. To, ze zacal rozmyslat nad nasim vztahom, ma vraj trochu na svedomi aj to, ze stretol nejaku babu, a zacal rozmyslat nad tym, ake by to bolo chodit s niekym inym. Uz pri prvom rozchode to bolo trochu aj kvoli nej, ale vtedy s nou bol aj von, a vraj ju cely cas porovnaval so mnou, povedal mi "nebola si to ty", a uz sa s nou viac nestretol. Viem, ze som robila vela veci zle, ale chcem to zmenit. Co si o tom vsetkom myslite? Zaujimal by ma aj nazor nejakeho CHLAPA J Dakujem, dakujem a drzte mi palce.Janka

poradna@kudlanka.cz   

linkuj.cz vybrali.sme.sk