O mesiac ide starý pán zase tým istým parkom a vidí mladenci úplne dobitý a hned sa pýtal, co sa stalo... "Isli sme teda do Paríza, ako ste nám poradil. Vosli sme do tej najluxusnejsej restaurácie, pili sme pili sme a jedli sme a ked doslo k plateniu, tak sme zbili casníka. V tom vsak prisla ochranka a strasne nás zmlátili. Potom sme isli do najluxusnejsieho hotela, tam sme pili iba to najluxusnejsie sampanské, doruzova sme sa vyspali a ked doslo na platenie, tak sme recepcného zbili. V tom doslo security a strasne nas zbili..."

     Starý pán iba nechápavo krúti hlavou a pýta sa: "A s kým ste tam boli?"

"S Cedokom..." "Hmm.....tak to ja som tam bol s Wehrmachtom!"

Slohova praca na temu „Moji rodicia“ 

     Rodičia sa delia na dve časti: matku a otca. Matka sa ešte rozdeľuje na ženu v domácnosti a v zamestnaní. Doma sa potom ešte skladá z manželky, matky, kuchárky, upratovačky, práčky, nakupovačky, účtovníčky, vychovávateľky ... . Ostatné si nepamätám, ale mama toho vie vymenovať viac, ako napr. slúžka, otrok a iné.
     Matka sa vyznačuje tým, že sa zázračne nachádza na viacerých miestach naraz, vie v jednej chvíli myslieť na sto vecí, pričom desať vecí robí súčasne. Vidím na vlastné oči, ako po návrate zo zamestnania dá variť vodu na sporák, zatiaľ čo zamiesi cesto na rezance. Pritom jej ide práčka, do ktorej chodí vymieňať bielizeň, mne vymýšľa vety oznamovacie, rozkazovacie, opytovacie a našu Olinku skúša z veľkej násobilky. Že potom prebalí malého Karolka a zarobí mu na Sunar s krupicou, to ani nezbadám.

     Dve oči mi na to nestačia. Lebo keď potom zasadnem k večeri, už je namletý mak aj orechy na varené rezance a ja mám na kolenách teplákov zašité nové diery. Olina má umyté vlasy a bielizeň je rozvešaná na balkóne. Darmo si mamu potajme obzerám. Mama má naozaj len dve ruky ... a predsa, keď príde domov z roboty, má v jednej veľkú a malú kabelku, v druhej dve sieťovky s nákupom a v tretej ... nie, veď som už povedal, že má len dve ruky, ale nesie aj Karolka s fusakom.
     Otec sa neskladá ani nerozdeľuje. Nachádza sa v zamestnaní a doma, ale doma ho nájdete málokedy. Okrem raňajkovania a večerania, keď sedí pri stole, vyskytuje sa obyčajne v kresle alebo na gauči a býva zakrytý novinami. Zanecháva po sebe vždy tie isté stopy: roztvorené, prevrátené noviny a cigaretový popol, niekedy aj v popolníku. Na rozdiel od mamy, hoci má tiež dve ruky, prichádza domov s rukami prázdnymi. Či vie násobilku, neviem, ale písať asi nevie, lebo žiacku knižku mi ešte ani raz nepodpísal. Ani to ešte nie je preskúmané, prečo patrí do skupiny rodičov, keď na rodičovské združenie vôbec nechodí.
     Pán učiteľ povedal, aby sme sa pri písaní tejto úlohy zamysleli nad prácou svojich rodičov. V škole prideľujú žiaka, ktorý riadne nepracuje, čiže neučí sa, dobrému a usilovnému žiakovi, aby sa pri ňom niečo naučil.

      A tak si myslím, že pri sobáši prideľujú mužov ženám, aby ich ženy niečomu dobrému naučili a mali na nich dobrý vplyv. Mojej mame sa to zatiaľ žiaľ nepodarilo. ...

(z dalekého zahraničí poslala Dagmara)